Kolačno 1293-2013
22.04.2013 19:59Kolačno
Dejiny
Prvá písomná zmienka pochádza už zo stredoveku z 1. júna 1293 z listiny Uhorského kráľa Ondreja III., kde je po prvýkrát zaznamenaná existencia dediny Kolačno (terra Kolechna) ako samostatnej sídelnej jednotky.Doložená je i následná zmienka z roku 1327 ako Kuluchna.
Prví osadníci prišli do Kolačna pravdepodobne z Veľkých Uheriec a postupne klčovaním lesa získavali pasienky pre svoj dobytok. Rastom starších osád sa vytváral prebytok obyvateľstva, preto boli niektorí osadníci nútení zakladať nové sídla. Pravdepodobne táto skutočnosť našla svoj odraz aj v samotnom názve obce Kolačno. V stredovekých nárečiach sa dodnes hovorí miestu vzdialenému od materskej osady, kde boli sústredené takéto prechodné stavby (senníky, košiare) kolešňa. Aj všetky staršie písomné doloženie obce svedčia pre tvar kolešča alebo koláč ( r. 1293 Kolechna, r. 1365 Kalachna, r. 1511 Kalasnya, r. 1548 Kolasnia, 1773 Kolaczany,1808 Koláčno,Koláčany, r.1920 Kolačnov, Kolačnô, a z roku 1927 Kolačno a madarsky Kalacsna,,). Iný historický prameň udáva, že názov obce bol odvodený od tvaru osídlenia, ktorý bol v tvare koláča. Jedno je však isté, že obec Kolačno má jedno z najkrajších pomenovaní evokujúce chuť mamkiných koláčov.V obci sa narodil náboženský spisovatel Ján Valašík / 1720-1768/
Kolačno spolu s Uhercami bolo až do roku 1274 kráľovským majetkom , ktoré spravoval osobitný královský úradník sídlili v Oslanoch.Panstvá, ktoré mali dlhodobejší vplyv na našu obec sa v archíve spomínajú od r. 1351 listinou od kráľa Ludovita I. Róberta z rodu Anjou bolo územie pridelené Mikulášovi z Baračky z východného Slovenska. Od roku 1355 patrila obec zemepánom z Oslian. Od polovice 14 st. sa definitivně ustálil aj chotár Kolačna Od r. 1396 patrí panstvo rodu Bossanyiovcom a od r. 1527 aj pánom z Topoľčianok -Topolasanyiovcom. Nasledne aj patrila pod panstvá Rudnayovcom a Kvašayovcov. Poslednými feudálnymi pánmi boli Thonetovci na základe listiny od Márie Terézie z roku 1787.
Panstvo Thonetovcov uzavrelo dňa 19. februára 1866 tzv. “Priateľské pokánie“ medzi občanmi kolačianskými a veľkouhereckým panstvom, kde sa zaviazalo vydať príslušným občanom im prislúchajúce majetky do úplného vlastníctva poddaných. Listina obsahovala 21 bodov a bola napísaná po slovensky ako aj v úradnej reči, maďarčine, a týkala sa najmä lúk, hôr, pozemkov, ciest a dobytka.
Prvé pečatidlo obce pochádza z r. 1699, t. z. že úradné záznamy sa mohli viesť od tohto obdobia. Pečatidlo sa stalo základom symboliky znaku obce. Základným symbolom kolačnianskeho erbu je rozkvitnuté červené srdce, z ktorého vyrastajú tri rozkvitnuté ruže spojené v spodnej časti stoniek úzkym prstencom. Ruže, ktoré sú fialovo-modrej farby vychádzajú zo srdca a symbolizujú: štedrosť, dobrosrdečnosť a ľudskú lásku obyvateľov. Dva zelené výhonky z prírody po vôkol srdca symbolizujú rozvíjajúci sa život v obci, kde sa zaoberali poľhospodárstvom a ťažbou dreva.
V roku 1534 mala obec 20 malých usadostí .Roku 1548 – bolo v obci 8 sedliackych usadlostí s domom, 7 želiarov s roľou a 2 pastieri a 3 hofieri . Súpis z roku 1564 uvádza v Kolačne existenciu troch vačších mimo obce / osada Ondrášová , Hlboké / usadlostí .V roku 1601 podľa súpisu mala obec 2 mlyn y , 40domov a 200 obyvatelov. V roku 1714 – stav poddaných a majetku bol nasledovný – 36 rodín, 5 koní, 15 volov, 12 kráv, 7 oviec a 19 prasiec.
V roku 1720 mala 18 danovníkov z toho 2 remeselníci . súpis z 1736 hovorí o 30 sedliackych domácností , 78 konoch 44 kráv, 106 svin ,53 oviec .V roku 1828 už 85 domov a 550 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom a prácou v lesoch, tkáčstvom, chovom včiel, a oviec.. Prvým richtárom sa v pramenech spomína Peter Vanko , ktorí bol ševcom . Medzi prvých gazdov – roľníkov patrili rodiny na základe urbárskych usadlostí z r.1864 - rodina Babocsanyho, rodina Jozefa Uhlára a rodina Ondreja Duchoviča.
V roku 1914 bolo z obce do vojny mobilizovaních postupne až 135 mužov z ktorých 36 prišli o život počas vojnových rokoch 1914 -1918
Počas II. sv.vojny podporovali obyvatelia partizánske jednotky. Obec bola oslobodená 2. Apríla 1945 na Veľkonočný pondelok vojskami II. ukrajinského frontu.Po II. svetovej vojne a kolektivizácii vzniklo v obci v roku 1958 Jednotné roľnícke družstvo, ktorého prvým predsedom bol Ľudovít Kráľ. Stav obyvateľstva sa pohyboval nasledovne: v roku 1601 -200 obyvatelov ,1726 – 92 obyvateľov, 1826 – 550 obyvateľov, 1877 – 473 obyvateľov, 1970 – 1003 obyvateľov, 2011 – 873 obyvateľov.
Poloha
Kolačno leží v severnej časti pohoria Tríbeč, na styku s Hornonitrianskou kotlinou, na hornom toku ľavostranného prítoku Nitry. Nadmorská výška v strede obce je 248 m n. m., v chotári 227-610 m n. m. Vrchovinný povrch chotára tvoria prevažne druhohorné a kryštalické horniny. Zalesnený je dúbravami, dubobučinami a bučinami.
Príroda
Cez obec preteká potok Kolačiansky potok (Drndava), ktorý sa vlieva do vodnej nádrže a odtiaľ pokračuje cez obec. Za obcou sa doňho vlieva Habrovský potok. Vo Veľkých Uherciach sa Kolačiansky potok vlieva do Uhereckého potoka a ten sa vlieva do rieky Nitry. V pohorí Tribeč a v CHKO Ponitrie je množstvo prameňov, ktoré sa nachádzajú napríklad na Habrovej pri chate Lesy SR, ale aj prameň Žiaková pri vodnej nádrži. V okolí je aj mnoho studničiek, ako napríklad studnička pri Rybníku, Javorníku, Dechtovníku. Vodná nádrž je vhodná pre pasívnu rekreáciu .Prírodu okolitých lesov využívajú počas letnej sezóny hlavne hubári .
Rekreácia
V katastrálnom území obce Kolačno sa nachádza chatová oblasť malá a veľká Ondrášová. Pri dlhšom pobyte sú tu aj ubytovacie služby, ktoré poskytuje Prázdninový dom Katarína. V prekrásnom okolí a prostredí sú veľmi vhodné podmienky pre pešiu turistiku, cykloturistiku, hubárčenie ,futbal, korčuľovanie.,
Tradície
Ku každoročným tradíciám obce patria Fašiangy, Ples Śportovcov , MDD- cesta rozprávkovým lesom, stretnutie na Vrch hore , Kynologycké preteky, Vatra SNP, privítanie Nového roka. V obci sú zabezpečené služby potravín a pohostinstva ,autodopravy, kamenárstva, stolárstva, krajčírstva, opravy a údržba áut.. O dobrosrdečnosti a štedrosti obyvateľov svedčí aj erb obce.
Zo zachovaných kultúrnohistorických pamiatok sú napríklad základy románskeho hradu na Michalovom vrchu z 12.- 13.storočia, ktorý je známy ako archeologická lokalita a budova ZŠ, ktorá bola postavená v roku 1900. Dominantou obce je zrekonštruovaný rímskokatolícky kostol sv. Jozefa robotníka.
Hlavy obce Kolačno : Ján Duchovič 1890
Vendelín Král 1920-1938
Ján Čangel 1939-1940,1944-1945
Ján Duchovič 1941-1943
Ján Martinek 1945-1946,1948-1949
Vincent Beliansky 6/1946-1946
Śtefan Čangel 1947-2/1948
Ján Śvec 1949-1950,1952-1954
Ján Spišiak 1950-1952
Jozef Gašparovič 5/1954-10/1954
Augustín Preťo 1954-1959
Július Beliansky 1959-1960
Rudolf Janikovič 1964-1965
Jozef Dzian 1960-1964, 1965-1986
Rudolf Hrčka 1986-2002
Ing. Jozef Chochula 2002-2006
Ing. Lýdia Petríková 2007-......
Treba tu spomenúť aj funkcionárov obce, ktorí boli tajomníci či podpredsedovia MNV, alebo zástupcovia Starostov po roku 1990 napr.:Rudolf Janikovič, Július Beliansky, Ondrej Foltán, Milan Beljansky ,Gašpar Preťo, Ján Preťo, Ondrej Král, Gregor Duchovič, Jozef Dzian ml., Ján Guba, Ing.Jozef Chochula, Bc.Peter Duchovič, Ivan Král st., Milan Čangel.
———
Späť