Historia obce Kolačno

Dejiny

Prvá písomná zmienka pochádza už zo stredoveku  z 1. júna 1293 z listiny Uhorského kráľa Ondreja III., kde je po prvýkrát  zaznamenaná existencia dediny Kolačno (terra Kolechna) ako samostatnej sídelnej jednotky.Doložená je i  následná zmienka  z roku 1327 ako Kuluchna.

 Prví osadníci prišli do Kolačna  pravdepodobne z Veľkých Uheriec a postupne klčovaním lesa získavali pasienky pre svoj dobytok. Rastom starších osád sa vytváral prebytok obyvateľstva, preto boli niektorí osadníci nútení zakladať nové sídla. Pravdepodobne táto skutočnosť našla svoj odraz aj v samotnom názve obce Kolačno. V stredovekých nárečiach sa dodnes hovorí miestu vzdialenému od materskej osady, kde boli sústredené takéto prechodné stavby (senníky, košiare) kolešňa. Aj všetky staršie písomné doloženie obce svedčia pre tvar kolešča  alebo koláč ( r. 1293 Kolechna, r. 1365 Kalachna, r. 1511 Kalasnya, r. 1548 Kolasnia, 1773 Kolaczany,1808 Koláčno,Koláčany, r.1920 Kolačnov, Kolačnô, a z roku 1927 Kolačno a madarsky Kalacsna,,). Iný historický prameň udáva, že názov obce bol odvodený od tvaru osídlenia, ktorý bol v tvare koláča. Jedno je však isté, že obec Kolačno má jedno z najkrajších pomenovaní evokujúce chuť mamkiných koláčov.V obci sa  narodil náboženský spisovatel Ján Valašík / 1720-1768/

Kolačno spolu s Uhercami bolo až do roku 1274 kráľovským majetkom , ktoré spravoval osobitný královský úradník sídlili v Oslanoch.Panstvá, ktoré mali dlhodobejší vplyv na našu obec sa v archíve spomínajú  od r. 1351 listinou od kráľa  Ludovita I.  Róberta z rodu Anjou bolo územie pridelené Mikulášovi z Baračky z východného Slovenska.  Od roku 1355 patrila obec zemepánom z Oslian. Od polovice 14 st. sa definitivně ustálil aj chotár Kolačna Od r. 1396 patrí panstvo rodu Bossanyiovcom a od r. 1527 aj pánom z Topoľčianok -Topolasanyiovcom. Nasledne aj patrila pod panstvá  Rudnayovcom a Kvašayovcov.  Poslednými feudálnymi pánmi boli Thonetovci na základe listiny od Márie Terézie z roku 1787.

Panstvo Thonetovcov uzavrelo dňa 19. februára 1866 tzv. “Priateľské pokánie“ medzi občanmi kolačianskými a veľkouhereckým panstvom, kde sa zaviazalo vydať príslušným občanom im prislúchajúce majetky do úplného vlastníctva poddaných. Listina obsahovala 21 bodov a bola napísaná po slovensky ako aj v úradnej reči, maďarčine, a týkala sa najmä lúk, hôr, pozemkov, ciest a dobytka.

Prvé pečatidlo obce pochádza z r. 1699, t. z. že úradné záznamy sa mohli viesť od tohto obdobia. Pečatidlo sa stalo základom symboliky znaku obce. Základným symbolom kolačnianskeho erbu je rozkvitnuté červené srdce, z ktorého vyrastajú tri rozkvitnuté ruže spojené v spodnej časti stoniek úzkym prstencom. Ruže, ktoré sú fialovo-modrej farby vychádzajú zo srdca a symbolizujú: štedrosť, dobrosrdečnosť a ľudskú lásku obyvateľov. Dva zelené výhonky z prírody po vôkol srdca symbolizujú rozvíjajúci sa život v obci, kde sa zaoberali  poľhospodárstvom a ťažbou dreva.

V roku 1534 mala  obec  20  malých  usadostí   .Roku 1548 – bolo v obci 8 sedliackych usadlostí s domom, 7 želiarov s roľou a 2 pastieri a 3 hofieri . Súpis z roku 1564 uvádza v Kolačne existenciu troch vačších mimo obce / osada Ondrášová , Hlboké /  usadlostí  .V roku 1601 podľa súpisu mala  obec  2 mlyn y , 40domov a 200 obyvatelov.  V  roku  1714 – stav poddaných a majetku bol nasledovný – 36 rodín, 5 koní, 15 volov, 12 kráv, 7 oviec a 19 prasiec.

V  roku 1720 mala  18 danovníkov  z toho 2 remeselníci  . súpis z 1736 hovorí o 30 sedliackych domácností , 78 konoch 44 kráv, 106 svin ,53 oviec  .V  roku 1828 už  85 domov a 550 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom a prácou v lesoch, tkáčstvom, chovom včiel, a oviec.. Prvým richtárom sa v pramenech spomína Peter  Vanko , ktorí bol ševcom . Medzi prvých gazdov – roľníkov patrili rodiny na základe urbárskych usadlostí z r.1864 - rodina Babocsanyho, rodina Jozefa Uhlára a rodina Ondreja Duchoviča.

 V roku 1914 bolo z obce do vojny mobilizovaních postupne  až 135 mužov  z ktorých 36 prišli o život  počas vojnových rokoch 1914 -1918

Počas  II. sv.vojny podporovali obyvatelia partizánske jednotky. Obec bola oslobodená  2. Apríla 1945 na Veľkonočný pondelok vojskami II. ukrajinského frontu.Po II. svetovej vojne a kolektivizácii vzniklo v obci v roku 1958 Jednotné roľnícke družstvo, ktorého prvým predsedom bol Ľudovít Kráľ. Stav obyvateľstva sa pohyboval nasledovne: v roku 1601 -200 obyvatelov ,1726 – 92 obyvateľov, 1826 – 550 obyvateľov, 1877 – 473 obyvateľov, 1970 – 1003 obyvateľov, 2011 – 873 obyvateľov, v r.2017 -885.

V roku 1956 do obce bola zavedená elektrina,vybudovalo sa verejné osvetlenie.Vybudovanie vodnej nádrže na chov rýb nad objektami JRD prebehlo v r.1965.Realizácia výstavby verejného vodovodu sa uskutočnila v r.1967-1971.Výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne prebehla v r.1981. v r.1988 bola skolaudovaná nová Budova socialnych zariadení pre športovcov v areály TJ . Významná investícia v obci v súvislosti s plynofikáciou sa uskutočnila v rokoch 1997-1998.V rokoch 2015-2016 sa uskutočnilo vybudovanie kanalizačných sietí v celej obci Kolačno. V roku 2019 sa dalo do užívania multifunkčné ihrisko v areály Mš.Počet obyvateľov k 31.12.2021 je 888. Rozloha katastra  obce Kolačno je 2131ha. 

Poloha

Obec Kolačno patrí do Trenčianskeho kraja a je súčasťou okresu Partizánske. Územie obce Kolačno sa nachádza na okraji Prievidzského ťažiska osídlenia, južne od hornonitrianskej sídelnej rozvojovej osi  Topoľčany – Partizánske – Prievidza - Žiar nad Hronom. V rámci sídelnej štruktúry Trenčianskeho kraja a  okresu Partizánske, plní obec Kolačno funkciu samostatného sídla s väzbou na obec Veľké Uherce. Obec Kolačno sa nachádza pri Kolačianskom potoku, pod Michalovým vrchom v nadmorskej výške 542m. nad morom a vrchom Veľký Vracov , ktorého nadmorská výška je 609 m. nad morom. Nachádza sa v regióne stredného Ponitria a jeho hustota obyvateľov je 41,2 obyvateľa na km2.  Kolačno leží v severnej časti pohoria Tribeč na styku z Hornonitrianskou kotlinou, na hornom toku ľavostranného prítoku rieky Nitry. Nadmorská výška v strede obce je 238 metrov nad morom.

Cez obec preteká potok Kolačiansky potok (Drndava), ktorý sa vlieva do vodnej nádrže a odtiaľ pokračuje cez obec. Za obcou sa doňho vlieva Habrovský potok. Vo Veľkých Uherciach sa Kolačiansky potok vlieva do Uhereckého potoka a ten sa vlieva do rieky Nitry. V pohorí Tribeč a v CHKO Ponitrie je množstvo prameňov, ktoré sa nachádzajú napríklad na Habrovej pri chate Lesy SR, ale aj prameň Žiaková pri vodnej nádrži. V okolí je aj mnoho studničiek, ako napríklad studnička pri Rybníku, Javorníku, Dechtovníku. Vodná nádrž  je vhodná pre pasívnu  rekreáciu .Prírodu okolitých   lesov využívajú počas letnej sezóny hlavne hubári .

Rekreácia

V katastrálnom území obce Kolačno sa nachádza chatová oblasť Malá a Veľká  Ondrášová. Pri dlhšom pobyte sú tu aj ubytovacie služby, ktoré poskytuje Prázdninový dom Katarína. V prekrásnom okolí a prostredí sú veľmi vhodné podmienky pre pešiu turistiku, cykloturistiku, hubárčenie ,futbal,  korčuľovanie.,

Tradície

Ku každoročným tradíciám obce patria Fašiangy, Ples Śportovcov , MDD- cesta rozprávkovým lesom, stretnutie na Vrch hore , Kynologycké preteky, Vatra SNP, privítanie Nového roka. V obci sú zabezpečené služby potravín a pohostinstva ,autodopravy, kamenárstva, stolárstva, krajčírstva, opravy a údržba áut.. O dobrosrdečnosti a štedrosti  obyvateľov svedčí aj  erb obce.

Zo zachovaných kultúrnohistorických pamiatok sú napríklad základy románskeho hradu na Michalovom vrchu z 12.- 13.storočia, ktorý je známy ako archeologická lokalita a budova ZŠ, ktorá bola postavená v roku 1900. Dominantou obce je zrekonštruovaný rímskokatolícky kostol sv. Jozefa robotníka.

Hlavy obce Kolačno :         Ján Duchovič  1890

                                           Vendelín Král  1920-1938

                                           Ján  Čangel 1939-1940,1944-1945

                                           Ján  Duchovič 1941-1943

                                           Ján  Martinek 1945-1946,1948-1949

                                           Vincent Beliansky 6/1946-1946

                                           Śtefan Čangel 1947-2/1948

                                           Ján  Śvec  1949-1950,1952-1954 

                                           Ján  Spišiak 1950-1952

                                            Jozef Gašparovič 5/1954-10/1954

                                            Augustín Preťo 1954-1959

                                           Július Beliansky  1959-1960

                                            Rudolf Janikovič 1964-1965

                                            Jozef Dzian 1960-1964, 1965-1986

                                            Rudolf Hrčka 1986-2002

                                            Ing. Jozef Chochula 2002-2006

                                            Ing. Lýdia Petríková 2006 - ....

Treba tu  spomenúť  aj funkcionárov obce, ktorí boli tajomníci či podpredsedovia MNV,- :Rudolf Janikovič, Július Beliansky, Ondrej Foltán, Milan Beljansky ,Gašpar Preťo, Ján Preťo, Ondrej Král, Gregor Duchovič, Jozef Dzian ml., alebo zástupcovia starostu od r. 1994 : Ján Guba, Ing.Jozef Chochula, Bc.Peter Duchovič, Ivan Král st., Milan Čangel, Anna Belianska, Ing.Michal Král ...